Len tak o niečom

Mediálna manipulácia sa v prvom rade rozširuje pomocou nových médií. Môžeme tam začleňovať telefóny alebo smartfóny, internetové služby, sociálne siete alebo aj softwarové aplikácie. Skoro všetky tieto prístroje používame na získavanie nových informácií, ktoré nám poskytujú svetové médiá. Sú pod vplyvom obrovskej túžby po zdieľaní informácií a získavaní nových poznatkov. Podpisuje sa to na neustálom vývoji a posune vpred. V spoločnosti je vytváraná túžba po nových technologických inováciách. Táto túžba a vývoj týchto médií majú obrovský vplyv na rýchlosť šírenia informácie. Toto pozitívum sa podpisuje najmä pri propagácii spoločensky dôležitých udalostí z celého sveta. Média v demokratickej a modernej spoločnosti zdanlivo prinášajú alebo vyjadrujú verejnú mienku. No veľmi často dochádza k tomu, že túto verejnú mienku, naopak, v značnej miere vytvárajú. Táto ich činnosť sa netvorí náhodne ale pod určitým úmyslom. Stáva sa, že táto mienka z verejnej, mutuje na mienku relatívne malej skupiny žurnalistov, ktorí sú niekým riadení, napríklad zamestnávateľom alebo politickou stranou. Nazýva sa to manipulácia. Téme ovplyvňovania médiami a celkovému fungovaniu spoločnosti ako takej sa venoval aj Britský novinár a spisovateľ George Orwell. Trefne sa vyjadril veľmi známou vetou „Veľký brat ťa pozoruje“. Opisuje ako je moderná spoločnosť pod neustálym drobnohľadom vyššej moci, ktorá nás môže ovplyvňovať a vnucovať nám verejnú mienku. Jeho dielo až príliš dobre opisuje celkovú spoločenskú nastavenosť na systém. Spoločnosť potrebuje byť riadená a podraďovať sa. Naše osobné názory vyplývajú zo sociálnych médií a nie z našej hlavy. Pri podrobnom skúmaní ich histórie si môžeme všimnúť, že prešli zaujímavou transformáciou dôležitých faktorov. Jedny z najdôležitejších sú čítanosť a sledovanosť. V priebehu dejín sa to snažili neustále zlepšovať a zvyšovať, až sa prišlo na veľmi zaujímavý fakt. Túto sledovanosť a čítanosť si nezaručíte pomocou dobrých, pozitívnych morálnych správ. Je to síce pekné ale časom to omrzí. Preto keď zapnete televízor, vidíte alebo počúvate len o katastrofách a vraždách. To je to čo predáva a zvyšuje sledovanosť. Môžeme to opisovať ako pomalý pád na morálne dno.

Na Slovensku by mal štát vykonávať dozor pravdivých informácií a bezpečného šírenia údajov. Je potrebné si uvedomiť, že štát tak isto nedokáže v celkovej miere kontrolovať tieto inštitúcie, pretože on sám je nimi ovládaný alebo ich využíva vo svoj prospech. Dobrý príkladom sú rýchlo blížiace voľby. Každá jedna z zúčastnených politických strán využíva ich služby na rozličné mediálne kampane, a šírenie nepravdivých predvolebných sľubov. Ich problematika spočíva vo veľkej miere dezinformácie a šíriacich hoaxoch. Napríklad pri prezidentských voľbách sa spochybňoval pôvod Zuzany Čapútovej. Na sociálnych sieťach sa vyskytovala jej fotka s informáciou že, v pezinskej skládke zdanlivo bojovala len za biznis svojho otca, ktorý mal byť údajne izraelského pôvodu. Všetky tieto fámy sa neskôr objasnili ako vymyslené hoaxy. Pri nepretržitej ľudskej potrebe komunikovať sa človek značne rýchlo preorientoval na sociálne siete a ich možnosti rýchleho prenosu informácií. Jedným z najväčších strašiakov spoločenských sietí, je aj obrovská miera zdieľanej dezinformácie a šírení hoaxov. Najviac si vyskytujú na Facebooku. Každý užívateľ vie zdieľať rozličné myšlienky, názory, či už pravdivé alebo nepravdivé. Príkladom takýchto zdieľaných myšlienok sú falošné statusy. Takýmto statusom je aj známa informácia, ako Rómovia nemusia platiť za lieky. Táto dezinformačná správa sa šírila neuveriteľnou rýchlosťou a dosiahla až 70 tisíc zdieľaní. Pravdivosť tohto tvrdenia nebola nikdy potvrdená. Jeho vysokú čítanosť a zdielnosť  dosiahol kvôli typu informácie. Je to druh, ktorému ľudia radi uveria. Popritom obsahoval všetky potrebné náležitosti pre jeho uveriteľnosť. Bol krátky, mal bulvárny úvod, nedal sa overiť a pisateľ bol sympaticky prívetivý. Obsahoval dôležite detaily, ktoré ho robili vierohodným. Tieto sociálne média majú obrovský dopad na každodennú komunikáciu. Musíme potvrdzovať to, že sú pre nás veľmi užitočné a pomocou nich môžeme udržiavať vzdialený kontakt s rôznymi užívateľmi týchto médií. Ale neuvedomuje si to, že dehonestujú osobnú komunikáciu a v obrovskej miere ubližujú našim lexikálnym zručnostiam. Informáciám sme vystavovaný denne, stali sa súčasťou nášho života. Môžu byť pozitívne negatívne a ovplyvňujúce. Dokážu zmeniť vnímanie nášho okolitého sveta a odrezať nás od zdravého rozumu. Je nevyhnutné si uvedomovať, že všetko čo prečítame nemôže byť pravda a overovať si jednotlivé fakty. Nachádzame sa v dobe, v ktorej je bezprostredná nutnosť overovania si skutočností a zdrojov jednotlivých údajov. Len tak môžeme vystúpiť z obrovskej riadenej masy oviec a z vplyvu mainstreamových médií. Bezpečnostná analytička Monika Masariková a riaditeľka Slovenského inštitútu pre bezpečnú politiku tvrdí, že „Musíme viac komunikovať s rodinou či priateľmi a vyvracať šíriace sa dezinformácie. Potrebujeme väčšiu zodpovednosť za spoločnosť, v ktorej žijeme.“